Rozvíjanie povahových vlôh a prirodzených schopností
2.3 Rozvíjanie povahových vlôh a prirodzených schopností
Každý pes sa rodí vo svojom jedinečnom genotype a fenotype. Genotyp je daný vzájomnou kombináciou sady génov, ktoré zodpovedajú za vznik plodu a jeho ďalší vývoj. Fenotyp zahŕňa jednak genotyp a všetky ostatné faktory od začiatku vývinu plodu, až po dospelého psa. Tu sa otvára priestor na ovplyvnenie, získanie a využitie potenciálu daného šteňaťu do vienka od rodičov. Jen chovateľovi a neskôr na psovodovi, sa správne zhostiť úlohy pri tomto vývoji. K tomu bezosporu patrí dostatočné množstvo jednak teoretických a jednak praktických zručností a schopností, ktoré musia byť vhodne využité pri rozvíjaní povahových vlôh a prirodzených schopností. Každý charakter vlôh je pre každého jedinca individuálny. Vzájomne sa zvyknú prelínať a dajú sa kategorizovať v rámci plemien a jednotlivých krvných línií u toho ktorého plemena. Je však vždy potrebné pri rozpoznávaní týchto kategórií sledovať a vyhodnocovať uvážene a na to odvíjať ďalšie rozhodovanie sa pri vedení a pôsobení na psa.
Zo všetkých etologicky popísateľných povahových vlôh, sa nedá urobiť stručný výťah a zjednodušujúci sumár, pretože by to mohlo byť scestné a pre začínajúcich kynológov nesprávne pochopiteľné. Preto sa v nasledujúcom texte zameriam na najtypickejšie vlohy z pohľadu výchovy a výcviku športového psa. Ako jedna z najdôležitejších povahových vlôh pre športového psa je koristnícky pud. Je to základný pud všetkých šeliem, psovité nevynímajúc a je rozhodujúci pre ich prežitie. V priebehu vývoja psa domáceho, akého ho poznáme dnes, sa táto vrodená schopnosť len v malom odlišuje od divožijúcich príbuzných druhov psa. Základom koristníckeho pudu je vrodená schéma správania, ktoré určuje v psovi záujem prenasledovať a uchopiť unikajúci objekt. Pri postupnom spoznávaní a učení sa metódou pokusu a omylu, sa v psovi oddiferencuje rozhodovanie a neprenasleduje všetko, čo sa od neho vzďaľuje, ale reaguje už len na známe a pre neho zaujímavé podnety, ako sú napríklad loptička, handra, obľúbená hračka a podobne. V tomto je dôležité pozitívne vstupovať do rozhodovacieho procesu a neskoršieho zatriedenia podnetu. Je pre nás dôležité, aby pes neprenasledoval zver, cyklistov autá a podobne. Všetky pre nás nežiadúce veci pozorne sledujeme a vhodným spôsobom ich v správnom čase psovi spojíme zo zákazom. Budovanie zákazového povelu "FUJ" som už popísal v bode 2.2. V prípade, že napriek vynaloženej snahe pes získa nevhodné návyky spolusúvisiace s koristníckym pudom - treba sa spätne vrátiť ku začiatkom výchovy a urobiť analýzu kde nastal problém. Inak by bola ďalšia práca na rozvíjaní tejto vlohy priťažením pre odstránenie problému.
Ako bolo spomenuté a popísané v bode 2.2 o jednotlivých fázach vývoja, aj u nich je treba odlišovať spôsoby rozvíjania koristníckeho pudu. Ideálne je začínať už v období štyroch až ôsmych týždňov, keď je ešte šteňa u chovateľa a je spolu vo svorke zo súrodencami. Prirodzené a spontánne rozvinutie základných prejavov koristníckeho pudu, je podporované intenzívnou zvedavosťou a hravosťou šteniat a zároveň podporené emočným prenosom vo svorke. Poťahovaním kúska handry alebo podobného predmetu, je možné zároveň prebudiť prenasledovanie koristi a uchopenie koristi. Zvláštnou skúsenosťou od chovateľov a výcvikárov nespomenutej v dostupnej literatúre je poznatok, že to šteňa, ktoré od prvých pokusov sa snaží uchopiť korisť tlamou, bez použitia hrudníkových končatín, v budúcnosti sa lepšie prejaví pri nácviku obrany. Ak sa s nácvikom lovenia pomyselnej koristi začína až u psovoda, nemusí to zákonite znamenať horší rozvoj a horšie výsledky. Vždy je na prvom mieste to, čo dostáva zviera do vienka od rodičov a kvalita a cit psovoda pri práci s ním. Šteňa musíme pri hre zaujať, ponúkanú korisť mu nevnucujeme, ale zásadne ho len nabudzujeme a provokujeme ku jej uloveniu. Dôležité začínať túto hru a neskôr predvýcvik v čase najvyššej aktivity šteňaťa a ukončiť vždy rôznym spôsobom ešte pred poklesom záujmu. Pri uchopení koristi aktívna spolupráca nekončí,ale nasleduje imaginárny boj o korisť a spočiatku šteňa korisť vyhráva a odnáša si ju preč, alebo s ňou zotrváva na mieste, pričom korisť je v plne jeho moci. Nenápadným spôsobom v správnom okamihu korisť odoberieme a ideálny prípad je, keď v okamihu odoberania, je znovu upriamená pozornosť šteňaťa na tento dej. Opakovaním aktivity sa vytvára a buduje aj schopnosť stráženia, ktorá bude mať neskôr význam pri obrane aj poslušnosti. Spôsob akým sa zo šteňaťom hráme , akým mu korisť uniká a ako mu ju odoberáme, musí byť nápaditý a efektívny.
Rozvoj koristníckeho pudu a jeho ďalšie využívanie prebieha počas celého obdobia rastu, až po dospelého psa. Dobre rozvinutý koristnícky pud je základom športovej obrany, silným predpokladom pre rýchlu a dynamickú poslušnosť a jedným z faktorov úspešnej prípravy na pachové práce.
V rámci predvýcviku sa prevádza zo šteňaťom množstvo aktivít ktoré priamo aj nepriamo súvisia z nasledovnou prípravou. Jednou z nich je aj rozvoj pre psa najprirodzenejšieho a najviac využívaného zmyslu - čuchu. Od prvých momentov života pes využíva na vnímanie svojho okolia tento orgán. Aj v neskoršom veku ostáva hlavným zmyslom pri orientácii v prostredí. pri zabezpečení základných životných potrieb a pri odlišovaní a vzájomnej vnútro aj medzidruhovej komunikácii. Viac o čuchových schopnostiach je popísané v časti 3.1.
Hlasový prejav. Tento prejav takisto súvisí z vrodenou dispozíciou a je dedivý podľa prieskumov v rozsahu 10 až 15%. [Hrušovský, 1990] Rozvoj hlasového prejavu nie je možné ovplyvňovať do takej miery ako koristnícky pud , je však možné ho podporovaním u psa upevniť už v jeho rannom štádiu natoľko, aby bol dostatočný a správne spojovaný z povelom "štekaj" a z povelom revír. Pri práci na obrane a vystavení figuranta.
Dobre zvládnutý povel štekaj otvára aj priestor pre vytvorenie antagonistu a to ku povelu ticho. Povel "ticho" ostáva len metodickým povelom a v náplni skúšobných poriadkov ZŠK sa nepreskúšava ako disciplína. Jeho využitie má miesto pri odstraňovaní nežiadúceho štekania v častiach disciplín v ktorých je hlasový prejav psa považovaný za chybu. Pri cvikoch poslušnosti v celom rozsahu okrem cviku ktorého náplňou je štekanie na povel. Rozvíjanie štekotu je vhodné spájať s prípravou a rozvíjaním koristníckeho pudu. Bližšie o nácviku štekania na povel pojednáva časť 3.2.
Rozvíjanie psychickej koncentrácie rovnako spolu súvisí z koristníckym pudom. Usmernenie pozornosti na prebiehajúci dej a výdrž pozornosti postupne predlžujeme pri hre ktorá šteňa zaujíma. Príkladom môže byť sústredenie sa na loptičku a jej pohyb, koordinovanie pohybu a časovania v akom ho umožníme. Loptička nemá v tomto zaujať podstatu pozornosti, ale má byť prostriedkom, ktorým si psovod vlastnú pozornosť šteňaťa získava. Od pochopenia tohoto faktu, záleží celá ďalšia práca pri výcviku. Cesta akou sa k tomuto dopracujeme, obsahuje množstvo informácií ktoré vnímajú psovod a pes. Uvedomenie si a správne načasovanie momentu kedy sa motivačný prvok ktorým je loptička pohne, ukryje dostane na dosah a naopak je odobraná, vytvára hlavný a nosný základ jedného zo spôsobov nácviku v poslušnosti, stope aj obrane. Ako som spomenul je to len jedno z možných využití. Všetky motivačné hry naväzujú aj na rozvoj pohybových návykov a zručností, zlepšovanie reflexov a skracovanie reakčného času. Vždy treba prihliadať na vek šteňaťa.