Jdi na obsah Jdi na menu
 


o stope a pachových prácach

14. 8. 2007

Výcvik športového psa v pachových prácach je považovaný za najťažší odbor výcvikárskej práce. Na všetkých skúškach a pretekoch podľa národného skúšobného poriadku vidíme, že časti pachových prác a stopy sú pre väčšinu psov a ich psovodov najťažšou disciplínou v splnení skúšky alebo úspešného výsledku na preteku. Hlavne v ťažších súťažiach, prebiehajúcich podľa stupňov SVV2 a SVV3, alebo pri špeciálnych pretekoch usporiadaných podľa špeciálnych skúšok SPS a SPO [ 500b.] poskytujú pachové práce priestor pre získanie rozhodujúceho bodového rozdielu pre celkové poradie. Rovnako tak sú aj najväčším úskalím, pri ktorom sa skúška nesplní, alebo v celkovom poradí sa po neúspešnej stope nedá pomýšľať na popredné umiestnenie. Táto skutočnosť sa neobjavuje len u športového skúšobného poriadku ZŠK, ale aj u iných skúšobných poriadkov napríklad u IPO [medzinárodný skúšobný športový poriadok] SchH [Nemecký národný skúšobný poriadok] ale aj pri súťažiach ktoré majú ozbrojené zložky ako je polícia, alebo armáda.

Na prvý pohľad sa môže javiť divné, že práve výcvik v pachových prácach je najobtiažnejší. Pre psa je čuchový zmysel najdôležitejším a najviac vyvinutým zmyslom pri vnímaní okolitého sveta a je priamo závislý od jeho funkcie. Príčiny obtiažnosti vo výcviku majú svoj základ predovšetkým v tom, že psovod v tomto odbore práce, dokáže psovi len veľmi ťažko tlmočiť, čo od neho žiada. Pri výcviku na stope nie je možné využiť negatívne podnety na upevnenie žiadúceho výkonu a ak, tak len vo veľmi obmedzenej forme a aj to až pri neskorších fázach pre upresnenie práce a jej spoľahlivosti. Ďalšou z podstatných príčin je aj to, že u človeka je čuch až posledným zmyslovým orgánom ktorý využíva. Obrovský nepomer v citlivosti čuchu u psa a človeka nám nedáva možnosť nazberať exaktné skúsenosti v tejto oblasti. Skúsenosti ktoré pri výcviku a súťažení nadobúdame, sú len sprostredkované a odvodené z pozorovania činnosti psa. Mimoriadny význam musíme preto prikladať pozornému všímaniu si psa, jeho signálov a prejavov, ktoré môžme pozorovať a správne ich vyhodnocovať a vyvodzovať z nich závery pre ďalšiu činnosť zo psom. Priame fyzické pôsobenie na psa, ktoré je v odbore poslušnosti a obrany základom výcviku, u pachových prác nevedie k úspechu. Najmä v začiatočných fázach, čo pri poslušnosti a obrane je základom. Pri výcviku na stope je preto potrené postupovať odlišným spôsobom. Rovnakým spoločným menovateľom však ostáva motivácia.

V zásade sa dá zhrnúť, že psovod musí byť omnoho viac dôrazný, trpezlivý a húževnatý. Musí byť vybavený a oboznámený s teoretickými a odsledovanými praktickými skúsenosťami. Mal by mať aspoň základné vedomosti o pachu, jeho štruktúre a zákonitostiach ktoré sú nám známe. Intuitívne vedenie psa pri pachových prácach býva zdarné iba ak psovod má nadpriemerne nadaného psa pre túto činnosť.

Práca pri výcviku športového psa na stope sa musí odvodzovať z niekoľkých hlavných skutočností. Jedným z dôležitých poznatkov je fakt, že základným zmyslom pre psa je jeho čuch. Je najviac vyvinutý a celkový podiel na vnímaní okolitého prostredia psom je až 75% [W.EIS 1954]. Tento najvyvinutejší zmysel doplnený ostatnými zmyslami je výsledok fylogenézy psa a psovitých šeliem. Počas dlhodobého vývoja boli psy v prvom rade odkázaní na čuch pri zaobstaraní si potravy, usporiadania si sociálnych pomerov a celkovej schopnosti prežiť a prosperovať. Toto dedičstvo je nesené aj dnešnou generáciou psov všetkých plemien chovaných človekom. Samozrejme vplyvom šľachtenia a cieleného chovu s rôznym zámerom a využívaním majú plemená aj rôzne predpoklady pre prácu čuchom, no v spoločnom súhrne je pre nich toto dedičstvo rovnaké. Bez cieleného usmerňovania a správneho výcviku sa pes zo sebelepším vrodeným nadaním na športovej stope neuplatní a nedokáže ju vypracovať.

Športová stopa - ako ju definuje národný skúšobný poriadok ZŠK je obsiahnutá v prvom oddiele na stranách 32 až 41, v článkoch 30 až 35.

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA