Faktory ovplyvňujúce stopu a pachové pomery na stope.
Dôležitými faktormi pri pachových prácach sú fyzikálne podmienky za ktorých sa prevádzajú. V súhrne sa musia brať do úvahy tieto faktory:
- Teplota vzduchu a terénu.
- Vlhkosť vzduchu a vlhkosť terénu.
- Kvalita terénu a jeho špecifické vlastnosti.
- Smer a sila vetra.
- Denná doba a intenzita slnečného žiarenia.
- Intenzita a kvalita pachových pomerov v teréne.
- Doba od položenia stopy po jej vypracovanie.
Každý z týchto faktorov má svoj vplyv na pachové pomery a možnosti sledovania pachovej stopy ktorú zanecháva osoba prejdúca terénom. V bežnej kynologickej praxi pri skúškach a športových podujatiach sú tieto podmienky variabilné. Preto je potrebné sa naučiť poznať ich vplyv a zákonitosti, ktorým ovplyvňujú prácu psa na stope. Ako pri každom učení sa dodržuje zásada postupnosti od jednoduchšieho ku zložitejšiemu, rovnako to platí aj pri výcviku na stope. Aj keď to nieje vždy možné, ideálne je začínať s učením pri stabilnom počasí, pri nižších teplotách, vyššej vlhkosti, slabšom vetre a nízkej slnečnej intenzite. Najvhodnejší druh terénu je terén tvrdší, členitý, napríklad jemná vlhkejšia oráčina, na ktorej neostávajú zreteľné odtlačky šľapají. V prvotných fázach nácviku je dobré vyhnúť sa terénom prešľapaným cudzími osobami, alebo zverou. Tak, ako v každej oblasti, aj tu sa rôznia názory na akom teréne je najvhodnejšie začínať. Ja osobne dávam prednosť terénom tvrdším a zo štruktúrou, ktorá je najmenej tvoriacia pachové rozdiely pri tlaku osoby, ktorá terénom kráča. Pach z narušeného povrchu môže pes vnímať intenzívnejšie ako zanechaný pach osoby a je možné, že pes si vytvorí spojitosť v sledovaní nie pachu osoby, ale práve tohoto odlišného pachu vzniknutého došľapnutím osoby. Pre ilustráciu je potvrdené, že drobné narušenie štruktúr vegetácie pri zašľapnutí veľmi rýchlo a intenzívne mení svoje pachové zloženie oproti nepošľapanému okoliu. Je síce pravdou, že z takto pracujúcim psom môžeme úspešne splniť limity na stopách u skúšok ZM až SVV3, no iba za určitých priaznivých podmienok a s takouto prácou sa spoľahlivé výkony za ťažších podmienok nedajú očakávať. U skúšky psa stopára je takáto práca nedostatočná. Potvrdzuje to aj práca začínajúcich psov na stopách položených na porastoch repky olejnatej. Výrazne lepšia a jednoduchšia je práca psa na takomto teréne po dlhšom časovom odstupe, ako pri kratšom. Samozrejme, že intenzita zanechaného ľudského pachu sa v časovom odstupe stále len znižuje. Ale rozdielnosť pachu rozšľapnutej vegetácie sa s odstupujúcim časom zväčšuje. Ak však máme ambície raz priviesť nášho psa ku úspešnému zloženiu aj špeciálnej skúške psa stopára, mali by sme dbať od počiatku nácviku práce na stope, aby náš pes sledoval na stope celý komplex pachov a najmä pach osoby.
Koľko rôznych druhov pachov sa na stope položenej psovodom respektíve kladačom nachádza, môžme len dedukovať na základe skúseností odpozorovaných z práce psa. Medzi základné typy pachov však patria : - Individuálny pach osoby
- Regionálny pach osoby
- Všeobecný ľudský pach
- Špecifický pach terénu
- Pach porušeného terénu pri šľapaní
Práca psa na stope nie je vždy jednoducho odlíšiteľná , a nedá sa na jednoduchých začiatočných stopách určiť, ktorý z týchto pachov pes vníma. Ako uvádza W.Eis, pes pracuje a využíva pri sledovaní celý súbor týchto druhov pachu. Pre nás je pri športových stopách podstatné ,aby pes pracoval spoľahlivo, isto a s chuťou. Náročnosť stôp pri skúškach SVV1 až SVV3 nekladie vysoké nároky na sledovanie individuálneho, regionálneho a všobecného pachu pachu osoby ktorá stopu položila. Vyššie nároky však prinášajú skúšky SPS a špeciálne cviky pri skúškach SMP 1 a SMP 2 - v časti rozlišovanie predmetov. Podľa druhu terénu na ktorom sa stopy vykonávajú počas skúšok a súťaží je pre úspešnú prácu smerodatné, ktoré z týchto pachov, alebo aký súbor týchto druhov pachu pes sleduje. V prípade že sa dostávame na terén ako je pole s nízkou oziminou a s prekyprenou pôdou, pre úspešnú prácu nám stačí ak pes sleduje len pach narušeného terénu a jeho úspešnosť môže byť vysoká. Ak však sú podmienky a terén suchý a tvrdý - pole s vysiatou kukuricou, ktoré je utlačené, suché a tvrdé, psy navyknutý sledovať len pach porušeného terénu ostávajú bezradní a ich práca končí ešte skôr ako začala. Pri skúškach SVV3 a SPS, kde sa nám stopa kríži s inou stopou druhých osôb alebo kladača potrebujeme od psa aby vedel odlišovať aj tie zložky pachu, ktoré sú odlišné u každej osoby. Či už je to individuálny pach alebo špecifický rozdiel regionálnych pachov, ale aj smerový pomer sled stopy. Už v začiatočnom štádiu by sme mali preto myslieť, akým spôsobom zaručíme tréningom, aby náš športový pes v budúcnosti dokázal sledovať jednotlivé zložky pachovej stopy a vedel sa prispôsobovať rôznym pomerom na stope.