Všeobecné pravidlá v nácviku a pri práci v poslušnosti.
V
predošlej časti 3.3.2. sme si rozobrali všetky cviky poslušnosti
ktoré uvádza skúšobný poriadok. mnoho z
nich na seba vzájomne naväzuje ,prípadne sa
spájajú v jednom cviku ako jeho dielčie časti. V
prvom rade Pri poslušnosti ako tej musí sa dodržať
pravidlo postupného budovania. Aj keď je to všeobecné
pravidlo akéhokoľvek výcviku , v poslušnosti sa
predbiehanie a nedocvičovanie prejavuje najvýraznejšie a
prenáša sa ako nedostatok aj do ostatných dvoch
dielov všestranného výcviku. Pokiaľ zo psom urobíme
chyby na stope a nejdeme presným postupom nie je to tak
závažný problém. neprenáša sa nám
to do obrany alebo do poslušnosti. Rovnako pri nácviku
obrany a rozvíjaní zloby a obrannej reakcie smerom na
figuranta sa nedostatky z tejto prípravy na stope a
poslušnosti neprejavia. Ak však nedôsledne pripravujeme psa
v poslušnosti a v jej základných častiach ako sú
zaujatie základného postoja, nepresná
ovládateľnosť , nekorektné zaujímanie polôh
v ľahu, sede alebo stoji, prenášajú sa nám
tieto nedostatky aj do obrany a na stopu, kde sa nám aj
napriek samotnej bezchybnej práci v obrane alebo sledovaní
prejavia chyby a nasledujú bodové zrážky.
V
pokročilom štádiu nácviku jednotlivých cvikov
a pri ich precvičovaní je vhodné cvičiť pod
dohľadom inej osoby ktorá vie odsledovať drobné
nedostatky a rovnako je veľmi dobrou pomocou pre psovoda , ak má
možnosť si svoju činnosť zo psom pri tréningu odsledovať
na obrazovom a zvukovom zázname. Často si psovod neuvedomí
svoje pomocné povely a pomoc telom pri prevádzaní
jednotlivých cvikov ktoré pramenia ešte z prvotného
nácviku , kde sú potrebné. Musíme mať
na zreteli že poradové prevedenie cviku nie je možné
vykonať zo strany psa ak je naučený cviky prevádzať
na povel ktorý poradovým nieje. Z toho pramenia
zbytočné zrážky bodov a neskoršie opravovanie
týchto návykov je ďaleko zdĺhavejšie ako plynulý
nácvik od začiatku , kedy psa upravujeme a pomáhame
mu ku prevedeniu cviku. Zo skúseností môžem
potvrdiť skutočnosť , u dvojíc ,ktoré v tréningu
prevedú kompletnú poslušnosť veľmi dobre, no pri
preskúšavaní na skúškach , alebo na súťažiach
je výkon psa o poznanie horší. Preto by mal mať
psovod na mysli že cieľom tréningu je výsledné
prevedenie tak ako sa to vyžaduje na súťaži. Ako
vypestovať u psa schopnosť previesť celý oddiel
poslušnosti a všetky jeho cviky v nasadení a v koncentrácii
,pričom tam už nie je priestor na motivovanie a psovod môže
po vykonaní cviku a jeho ukončení psa iba krátko
pochváliť, je ďalším bodom ktorý sa nedá
zhrnúť do niekoľkých strohých pravidiel. Ako
sa k takémuto nasadeniu psa pri práci ktorou je
poslušnosť dopracovať je vecou vzťahu psa a psovoda. No psovod
na túto skutočnosť musí myslieť už pri samotnom
nácviku a vhodným spôsobom udržiavať nie
priamu motiváciu ako sa to robí u nacvičovania
konkrétneho cviku ale premostiť motivovanie cez niekoľko
cvikov po sebe. Postup však musí zahŕňať schopnosti psa,
jeho prirodzenú a vypestovanú chuť spolupracovať zo
psovodom. Je to súhrn vrodených predpokladov akým
je ochota ku spolupráci a kontaktnosť. Rozvoj týchto
vecí je súčasťou prvotnej výchovy a
postupného predlžovania aktívnej pozornosti psa
smerom k psovodovi. Jej začiatok musí byť už v prvotných
hrách a musí sa u psa budovať pravidlo, že psovod by
mal byť vždy ten ,kto dáva signál ku spoločnej
aktivite a rovnako ju aj ukončuje. S týmto súvisí
aj príprava psa pred samotným výkonom ale to
bude popísané v kapitole 4. v bode 4.4.